Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu Yves Desbazeille.
Francúz Yves Desbazeille je generálnym riaditeľom hlavného európskeho združenia pre jadrovú energiu Foratom od augusta 2017. V minulosti pracoval na expertných a manažérskych pozíciách v Electricité de France (EDF), naposledy ako jej zástupca v Bruseli. Do Bratislavy pricestoval na 13. Európske jadrové fórum, ktoré sa koná 4. a 5. júna 2018.
Váš predchodca na poste šéfa Foratomu v rozhovore pre euractiv.sk pred dvoma rokmi povedal, že získať si verejnú mienku je pre jadrovú energetiku „ľahká výzva“. Jean-Pol Poncelet tvrdil, že „to najlepšie, čo môžeme spraviť, je vybudovať reaktory načas a v rámci rozpočtu.“ Darí sa dnes jadrovej energii získavať späť dôveru verejnosti?
Keď sa pýtate tak jednoducho, tak nie, ešte tam nie sme. Ale v skutočnosti to závisí od konkrétnej krajiny. Na jednej strane máme krajiny ako Slovensko a Spojené kráľovstvo, na druhej Rakúsko a Nemecko. Odlišné perspektívy sa odvíjajú od dávnej alebo nedávnej histórie. Čo sa týka verejnej mienky, ťažko možno zovšeobecňovať.
Ale súhlasíte s tým, že jadrová energia má v Európe vo všeobecnosti problém s verejnou mienkou?
To nemôžem poprieť. Často je problémom nedostatok informácií. Nedávny prieskum verejnej mienky vo Francúzsku sa ľudí pýtal, či je pre boj proti klimatickým zmenám dôležité skoncovať s výrobou atómovej energie. Sedemdesiat percent respondentov odpovedalo, že jadrové reaktory by s mali urýchlene vypnúť, aby sa zachránila planéta. Správnou odpoveďou je pritom presný opak.
Vy si teda nemyslíte, že problémom je predražovanie a predlžovanie výstavby nových reaktorov?
Záleží, na ktorú časť sveta sa pýtate.
Môžeme hovoriť napríklad o fínskom Olkiluote. Mešká 10 rokov, rozpočet sa zdvojnásobil.
Olkiluoto a francúzsky Flamanville (na oboch miestach stavia francúzska firma EDF reaktor III. generácie EPR – pozn. red.) sú dva známe projekty, ale nie celý príbeh. Novšie projekty v Spojených arabských emirátoch alebo v Číne postupujú viac-menej podľa plánu. Zvyšovanie výdavkov a predlžovanie výstavby nových reaktorov sa nedeje po celom svete.
Ale vy pôsobíte v Európe, v minulosti ste pracovali v EDF. EPR má byť špičkovou francúzskou technológiou, ktorá sa aj vyváža. Olkiluoto a Flamanville mali byť svetlými príkladmi jej využitia.
Musíme urobiť veľký pokrok v rozpočtovej a projektovej kontrole. To je jasné. Do úvahy však treba vziať aj to, že ide o prvé projekty tohto typu, o nový technický dizajn. V mnohých otázkach bolo treba začať od nuly. Navyše platí, že dodávateľský reťazec má tendenciu prichádzať o zručnosti, ak prestane dodávať a vyrábať. Je pravda, že Olkiluoto a Flamanville nenaplnili očakávania jadrového priemyslu, pokiaľ ide o rozpočet a plánovanie. Stále však verím, že dokážeme urobiť veľký pokrok. Na týchto projektoch sa môžeme veľa naučiť. Množstvo vecí, ktoré sa urobili v Olkiluote a Flamanville, sa už nikdy nesmie zopakovať.
Hovoríme o nových blokoch, ale v Európe máme obrovskú flotilu existujúcich reaktorov. Je veľmi dôležité, aby sme týchto 126 reaktorov udržali v prevádzke tak dlho, ako je to len možné. Vyrábajú relatívne lacnú elektrinu. Ak bude údržba a modernizácia dostatočná, môžu fungovať veľmi dlho. Aj na toto by sa mal jadrový priemysel sústrediť.
Je z vášho pohľadu dôležitejšie sústrediť sa udržanie existujúcich reaktorov ako na stavbu nových?
Nechcem povedať, či je dôležitejšie jedno alebo druhé. Chcem povedať, že máme obrovský priemysel s 800 tisíc pracovnými miestami (v Európskej únii), ktorý pokrýva celý palivový cyklus od výroby až po zadnú časť. Máme asi 34 výskumných reaktorov. Máme celý dodávateľský reťazec s firmami rôznej veľkosti s mnohými rozličnými zručnosťami. Tieto zručnosti si musíme udržať. A preto musíme udržovať čo najdlhšie existujúcu flotilu reaktorov aj pripravovať nové projekty. Potrebujeme oboje.
Malo by sa pre predĺženie životnosti reaktorov vykonávať posudzovanie vplyvu na životné prostredie (EIA)?
Nerozumiem, prečo by sme potrebovali ďalšie EIA. Ide o predsa o rovnaké elektrárne. Navyše, podľa smernice o jadrovej bezpečnosti z roku 2014 sa musia prevádzkovatelia zaviazať garantovať a zvyšovať bezpečnosť po celý čas. Inštalujú sa nové systémy, ktoré napríklad zohľadňujú skúsenosť z Fukušimy (jadrová katastrofa v Japonsku z roku 2011, ktorá nasledovala po cunami – pozn. red.).
Ale ak je všetko bezpečné, prečo je EIA problém? Možno by vám pomohlo získať si väčšiu dôveru verejnosti.
Z technického hľadiska platí, že ak prebieha vhodná údržba a modernizácia jadrovej elektrárne – a zvyčajne prebieha –, potom je bezpečnejšia dnes ako v čase uvedenia do prevádzky pred 20 či 40 rokmi. V Európe to platí.
Ale je aj staršia.
Je staršia. Ale je to ako so storočným mostom, ktorý je dostatočne udržiavaný a vy máte v neho dôveru, pretože je pod plným dohľadom dozorných úradov. V prípade reaktorov máme dozorné úrady pre jadrovú bezpečnosť, ktoré sú zvyčajne nezávislé od politickej moci. Ak oni povedia, že elektráreň je bezpečná, neexistuje dôvod ju spochybňovať.
Porovnanie s mostom je pritiahnuté za vlasy. V prípade nehody na moste môžu zomrieť ľudia, ale jadrová nehoda môže mať oveľa väčší dosah – v našom regióne sme to už zažili.
Dobre, vezmite si veľké priehrady a veľké mestá, ktoré sú dole po prúde. Ak sa priehrady roztrhnú, určite zomrú tisícky ľudí. Ľudia musia mať istotu, že betón vydrží. Porovnanie s jadrom má samozrejme svoje limity, ale logika je rovnaká: existuje regulátor pre bezpečnosť, ktorý dohliada na dostatočnú údržbu zariadenia. Je to otázka dôvery.
Takže nesúhlasíte, s tým aby predĺženie životnosti reaktorov prechádzalo cez EIA.
Ak sa nestavia úplne nový jadrový reaktor, nevidím v novom EIA zmysel.
Vrátim sa k novým jadrovým projektom, ktorých máme v tomto regióne niekoľko. Poľsko sa ho však rozhodlo zastaviť a uprednostnilo veterné elektrárne na mori. Je jadrová energia v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi konkurencieschopná?
V prípade nových reaktorov sa ceny líšia v závislosti od dodávateľa, od finančných podmienok a od toho, s akou energiou jadro porovnávate. Dnes majú obnoviteľné zdroje tendenciu byť lacnejšími…
Hovoríte o celkových nákladoch na výrobu elektriny LCOE (levelized costs of electricity, ktoré pokrývajú kapitálové aj prevádzkové náklady)?
Áno. Ale LCOE vám nepovedia všetko, je to len časť nákladov. Ide len o elektrinu vyrobenú v jedinej elektrárni, veternej alebo jadrovej. V prípade obnoviteľných zdrojov treba zohľadniť aj iné náklady. V Nemecku bolo treba vybudovať mnoho prepojení, pre ktoré bolo zložité získať súhlas verejnosti. Týka sa to vnútronemeckých prepojení, ale ľudia zo Slovenských elektrární by vám povedali, že veľa elektriny zo severného Nemecka musí prejsť cez hranicu, aby sa dostalo do nemeckých regiónov, ktoré ju potrebujú. Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú.
Aj pre novú jadrovú elektráreň potrebujete novú infraštruktúru.
V podstate nie. Ak staviate na mieste, kde už elektráreň stojí…
Tvrdíte, že tieto náklady sú vo všeobecnosti v Európe tak vysoké, že celkové náklady obnoviteľných zdrojov zvyšujú nad úroveň jadrových reaktorov?
Presne tak. Sú oveľa vyššie, ako sa hovorí. Mali by sme sledovať trhovú hodnotu obnoviteľných zdrojov. Tá sa časom, s čoraz vyššou kapacitou znižuje. Prečo? Jednotlivé zdroje sa navzájom kanibalizujú. Napríklad keď v severnom Nemecku fúka silný vietor, veľkoobchodná cena sa veľmi rýchlo dostane na nulu či dokonca do záporných hodnôt. S tým sa dnes nedá nič urobiť.
Ako si teda vysvetľujete rozhodnutie poľskej vlády?
Poľská vláda ešte neurobila konečné rozhodnutie. V konečnom dôsledku bude Poľsko potrebovať oboje.
O jadrovej elektrárni v Poľsku sa už hovorí veľmi dlho, ale zatiaľ sa plány nepohli dopredu.
Nemôžem hovoriť za poľskú vládu. Osobne si myslím, že čoskoro prijme rozhodnutie. Dúfam, že bude v prospech jadrovej energie, ale nebude mi prekážať, ak sa vládne rozhodne pokročiť s veternými elektrárňami na mori. Dnes je Poľsko na 80 percent závislé na uhlí a raz sa bude musieť zbaviť. Bude musieť uplatniť všetky nízkouhlíkové riešenia, nie jedno na úkor druhého. Bude potrebovať všetko.
Je Foratom za reformu zmluvy o Euratome, o ktorej sa diskutuje v Bruseli?
Čakáme, s čím Európska komisia príde, ak s niečím príde. V tejto chvíli nemám poňatia, na čom pracuje.
Ak sa bude Euratom reformovať, aký záujem bude sledovať Foratom?
Zmluva o Euratome zohrala a zohráva užitočnú úlohu v budovaní regulačného rámca pre prevádzkovú bezpečnosť či narábanie s palivom. V žiadnom prípade nemôžeme povedať, že Euratom nedosiahol svoje výsledky. Naopak, môžeme zablahoželať zakladateľom Európskej únie, že boli dosť múdri na to, aby dali dokopy túto zmluvu. Jadrová politika má veľa aspektov vrátane nešírenia jadrových zbraní a táto zmluva je veľmi silná.
Tvrdíte teda, že Euratom nepotrebuje reformu?
Neviem, prečo by sme ho museli meniť.
Napríklad pre uľahčenie štátnej pomoci pre jadrové zdroje.
Nemôžem komentovať budúce rozhodnutie z pohľadu našich členov, ktorí budujú elektrárne, alebo členských štátov. Ale Foratom môže podčiarknuť, čo dokázal Euratom v minulosti, ako aj problém dnešného trhu s elektrinou. Zvyčajne sú totiž veľkoobchodné ceny príliš nízke na povzbudenie akýchkoľvek investícií do plynu, jadra, čohokoľvek. To platí aj pre ceny v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (ETS). Tie sú samozrejme vyššie ako pred dvoma rokmi, stále sú však príliš nízke. Napríklad pre to, aby nastal presun výroby elektriny od uhli na zemný plyn – o nových investíciách ani nehovorím – treba vraj cenu uhlíku 30 eur za tonu. To je spodná hranica aj pre nás. Je ťažké zovšeobecňovať, ale bol by to dobrý začiatok.
Je pre vás riešením vyššia štátna pomoc?
Nemáme záujem o štátnu pomoc samu osebe. Investície do nových jadrových elektrární sú na desaťročia dopredu. Investori potrebujú záruky, že sa im investícia vráti – vďaka veľkoobchodným cenám elektriny či cene uhlíka. Nejako tie záruky treba poskytnúť.
Ste spokojný s tým, ako napredujú projekty dlhodobých úložísk zhoreného jadrového paliva vo Francúzsku alebo vo Fínsku?
Pokrok vo Fínsku je dostatočný. Vo Francúzsku stále diskutuje o projekte Cigéo, vo Švédsku sa vedú diskusie na vysokej politickej úrovni, ale má dobrý projekt. Dôležité je, aby sa vlády členských krajín zaviazali, že budú riešiť tému dlhodobých úložísk, nech to znamená čokoľvek.
Slovenská Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a česká Správa úložišť radioaktivních odpadů podpísali memoradum o porozumení. Mali by krajiny v Európe budovať spoločné úložiská?
Určite by bolo dobré, keby viac krajín zdieľalo jedno úložisko. Nemá zmysel, aby si každá krajina stavala vlastné. Ale nikoho k tomu nemôžeme prinútiť. Musí to prijať verejná mienka. Čokoľvek môžeme dosiahnuť len na báze dobrovoľnosti a silných zmlúv medzi krajinami.
Zdroj: Euractiv.sk, autor: Pavol Szalai
