Jeden vtip hovorí, že nové bloky v jadrovej elektrárni Mochovce sa dokončia dva roky potom, ako odtiaľ odíde posledný Talian. Minister hospodárstva Peter Žiga prišiel vlani v decembri s priaznivejšou prognózou – začiatkom tohto roka sa mali uskutočniť skúšky a v polovici priviezť palivo. Sotva uplynulo šesť mesiacov a nič už neplatí. Namiesto toho vznikol vážny spor, ktorý by mohol vyústiť v krajnom prípade do odchodu hlavného dodávateľa stavebných prác, spoločnosti Strabag. Tá medzičasom pozastavila práce na dostavbe Mochoviec, pretože jej Slovenské elektrárne(SE) podľa zdrojov TRENDU neuhradili faktúry za šesť miliónov eur. Obe firmy teraz rokujú o zmluvnom dodatku.
Komplikácie a sklzy najväčšej investície v dejinách Slovenska sa dejú opakovane. Najvypuklejší problém však tkvie v inom. Zo starších vyjadrení SE a ich spoluvlastníka Enelu vyplýva, že jeden z najväčších energetických koncernov v Európe nemal poriadne spočítané náklady a v Mochovciach spálil miliardy eur.
Hlavná téma Mochovce
Elektrárne boli od vstupu Enelu v roku 2006 pod veľkým tlakom politikov, novinárov a celej spoločnosti. Všetkých najviac zaujímala otázka, či k existujúcim dvom blokom jadrovej elektrárne Mochovce dostavajú ďalšie dva. Išlo totiž o energetickú sebestačnosť – po ich dokončení mali elektrárne pokrývať takmer polovicu spotreby na Slovensku.
Prvé roky sa zástupcovia Enelu vyjadrovali na tému dostavby síce pozitívne, ale zdržanlivo. ,,Dôkladne preskúmame a vyhodnotíme konkurencieschopnosť 3. a 4. bloku a následne budeme pripravení investovať do projektu,“ povedal vtedajší generálny riaditeľ Enelu Paolo Scaroni v rozhovore pre Národnú obrodu vo februári 2005. Rovnako bol naladený aj Robert Fico, ktorý sa stal premiérom v roku 2006. Predseda Smeru dokonca kritizoval Enel, že s dostavbou Mochoviec váha. Zároveň firme sľúbil viaceré výhody. Pomôže s vybavovaním povolení, vráti elektrárňam vyše 10 miliónov eur cez rôzne poplatky. Kľúčovým bol prísľub, že sa štát ako minoritný akcionár vzdá podielov na zisku z elektrární. Enel váhal, svoje rozhodnutie chcel oprieť o štúdiu uskutočniteľnosti a tá mala byť hotová v apríli.
Analýza sa skrátila
Enel napokon analyzoval Mochovce o dva mesiace kratšie. Jeho vtedajší šéf Fulvio Conti a premiér Fico spoločne oznámili rozhodnutie dostavať Mochovce už vo februári 2006. Novinári špekulovali, že táto dohoda môže súvisieť s ututlaním iného sporu medzi Ficom a Enelom. Premiér predtým spochybňoval nájomnú zmluvu medzi SE a štátnou Vodohospodárskou výstavbou, na základe ktorej Gabčíkovo prevádzkovali práve elektrárne. Keď Enel prisľúbil dostavbu Mochoviec, R. Fico sa začal vyjadrovať zmierlivejšie aj na tému Gabčíkova.
Ako sa neskôr ukázalo, SE nemali poriadne spočítané, čo budú nové Mochovce stáť. V marci prišiel vtedajší šéf výstavby Giancarlo Aquilanti s odhadom 1,4 miliardy eur, z čoho miliarda boli stavebné práce a zvyšok náklady na palivo. V apríli 2007 už kalkuloval s dvoma miliardami a v roku 2008, pri slávnostnom spustení výstavby s 2,8 miliardy eur.
Pri rozhodovaní o investícii mal teda Enel veľmi skreslenú predstavu o nákladoch. Z genézy vyjadrení a rozhodnutí sa zdá, že kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o Mochovciach bol Ficov tlak. Potom Enel dúfal, že to nejako uhrá, a keď sa situácia komplikovala a rozpočet stúpal, z politických dôvodov už vycúvať nevedel.
S prázdnymi rukami
V Mochovciach vznikla netradičná štruktúra dodávateľov, ktorá podľa vyjadrení viacerých firiem na stavbe spôsobovala problémy. Nebol jeden generálny dodávateľ, ktorý by bol špecialistom na výstavbu jadrových zdrojov, ale skupina veľkých dodávateľov, ktorých mali koordinovať elektrárne a Enel. Taliansky vlastník mal s výstavbou jadrových zdrojov minimálne skúsenosti. Oficiálnym dôvodom sklzov a rastúcich nákladov sa však stali prísnejšie bezpečnostné opatrenia po havárii v japonskej Fukušime. Termín dokončenia stanovený na rok 2012 sa odvtedy trikrát odsunul a náklady vzrástli na 5,4 miliardy eur. Enel na to trpko doplatil, keď neskôr predával elektrárnečesko-slovenskej skupine EPH. Za prvý 33-percentný balík mal inkasovať 375 miliónov eur, čo je vzhľadom na potenciál SE zanedbateľná suma. Za zvyšnú tretinu mal dostať peniaze až po dokončení Mochoviec. Suma by sa odvíjala od trhových cien, ako aj od vývoja na stavbe.
Zároveň mal Enel naliať do firmy pôžičku 700 miliónov eur, informoval minister P. Žiga. Podľa informácií TRENDU sa to nestalo. Takisto sa nenaplnili ďalšie Žigove slová. Minister povedal, že v úvode tohto roka sa v Mochovciach uskutoční studená hydroskúška, po ktorej by mala nasledovať ďalšia, horúca. ,,A potom by v polovici roka 2018 malo nastať uvádzanie tretieho bloku do prevádzky zavedením prvých palivových kaziet do reaktora,“ povedal minister.
Hovorca SE Miroslav Šarišský pre týždenník uviedol, že dokončenie skúšok na treťom bloku majú ešte pred sebou. ,,Na štvrtom prebiehajú dokončovacie práce na niektorých technologických celkoch, kabeláži a riadiacich systémoch,“ uviedol M. Šarišský. Ďalej napísal, že teraz platí harmonogram z marca 2017. V historickom kontexte sa to dá čítať aj tak, že onedlho už platiť nemusí.
Strabag vs elektrárne
Stavbu môže skomplikovať aj spor SE so Strabagom, ktorý je hlavným dodávateľom stavebných prác. Podľa zdrojov TRENDU majú SE dlhovať firme šesť miliónov eur. ,,Spor s firmou Strabag je čisto obchodný a týka sa interpretácie niektorých zmluvných záväzkov. Vynaložili sme podstatné úsilie na vyjasnenie situácie a dúfame, že sa v krátkom čase vyrieši,“ uviedol M. Šarišský.
Strabag by mal v Mochovciach urobiť ešte práce za ďalších 23 miliónov eur. Medzi SE a stavebnou firmou podľa zdrojov týždenníka chýba dohoda o dlžnej sume, ako aj o spôsobe, ako zmluvne podchytiť chýbajúce práce. Zo stavby už predtým jedna firma odišla – Inžinierske stavby, ktoré boli jedným z hlavných dodávateľov. Podľa ich vtedajšieho riaditeľa Pavla Kováčika sa tak stalo z iniciatívy materskej firmy Colas. ,,Tento projekt Colasu nikdy nesedel, úplne tomu nerozumel, lebo nerobil energetiku. Bola to zároveň veľmi neštandardná zmluva,“ uviedol P. Kováčik. Podľa neho bola zmluva vágna a riskantná, lebo sa proti dodávateľom dala zneužiť. Pre takúto komplikovanú stavbu by elektrárne zrejme hľadali dodávateľa ťažko a spôsobilo by to ďalšie zdržanie.
Ak by sa aj SE zmestili do aktuálneho rozpočtu, investícia sa im bude vracať desiatky rokov. Len hrubý prepočet: pri trhovej cene 40 a prevádzkových nákladoch dvadsať eur za megawatthodinu a predpokladanej produkcii sedem miliónov megawatthodín sa investícia vráti o 40 rokov. Keby toto vedel Enel na začiatku, do projektu by asi nešiel.
Celkovo už podľa M. Šarišského SE v Mochovciach preinvestovali 4,4 miliardy eur a tretí blok je podľa neho dokončený na 97 percent. Nedokončenie Mochoviec by sa preto ťažko obhajovalo.
Spochybnila bezpečnosť
Stále sa však objavujú hlasy, ktoré Mochovce spochybňujú. Napríklad osoba vystupujúca ako Simonetta Tokareva na svojich blogoch na sociálnej sieti LinkedIn opisuje, ako strávila tri týždne v Mochovciach ako zástupkyňa ruských jadrových technológií. Na stavbe sa podľa nej našli tisícky drobností, ktoré budú brániť bezpečnej prevádzke elektrárne – káble vystavené vysokým teplotám, nesprávne namontované ventily, preplnené káblové žľaby. Väčšina manažérov podľa nej nemá skutočný záujem o dokončenie nových reaktorov, Úrad jadrového dozoru je nekompetentný a sleduje len dodržiavanie formálnych kritérií a tak ďalej.
Úrad jej slová označil ,,za tendenčné“ a ,,nedôveryhodné“. Podľa SE osoba s týmto menom nikdy v Mochovciach nebola. Blog však našiel aj podporu odborníkov, ktorí v Mochovciach pracovali, či iných ľudí z brandže. ,,Žiaľ, všetko v článku je pravda. Dodávatelia vydierajú investora, manažéri klamú a obhajujú svoje funkcie za každú cenu, inžinieri sú bez podpory, dokumentácia nie je konzistentná,“ uviedol na sieti jadrový inžinier z Temelínu Radek Svoboda, ktorý má v oblasti vyše 20-ročné skúsenosi.
Výhodnosť projektu závisí od toho, či sa naplní aktuálny rozpočet 5,4 miliardy eur. Doteraz sa každý časový sklz spájal aj so zvýšením nákladov. Omeškania sú nepriaznivé pre SE aj pre akcionárov – štát, Enel a EPH. Odďaľuje sa moment, keď začnú nové bloky zarábať. Dokončené Mochovce by zároveň mohli mať pozitívny vplyv aj na ceny elektriny.
Zdroj: Trend 21/2018, str. 36-37, autor: Ján Kováč
