Vyřazování vysloužilých jaderných elektráren je v dnešní době velmi lákavou záležitostí. Zejména se jedná o úsilí vlastníků elektráren, kteří stále musí platit nezanedbatelné částky za pracovníky, kteří udržují celý komplex v dobrém stavu i po skončení provozu jaderné elektrárny. V případě vyřazení a demontáže jaderných komponent, mohou být budovy využity i jiným způsobem, například pro průmyslové účely. Takto přepracovanému komplexu se říká brownfield, či greenfield. Klaus Büttner, ředitel technologické divize společnosti NUKEM Technologies, která se v Německu a zahraničí stará o závěr jaderného palivového cyklu a vyřazováním jaderných elektráren, zodpovídal sérii otázek ohledně metod pro vyřazení jaderného bloku z provozu. Celý článek si můžete přečíst zde.
1) Koľko reaktorov typu VVER je v Nemecku? Kto má na starosti ich vyraďovanie z prevádzky?
V Nemecku bolo osem reaktorov VVER v elektrárni Greifswald a jeden v elektrárni Rheinsberg. Štyri v Greifswalde a jeden v Rheinsbergu boli v prevádzke a jeden v skúšobnej prevádzke, ostatné nikdy nedosiahli kritickosť. Tieto elektrárne patria spoločnosti Energiewerke Noerd (EWN), čo je štátna spoločnosť zodpovedná za ich vyradenie z prevádzky. Naša spoločnosť NUKEM Technologies nie je do týchto projektov priamo zapojená, ale s EWN spolupracuje napríklad v Arménsku na projekte vyraďovania tamojšieho reaktoru VVER-440 z prevádzky, takže zdieľame informácie o aktuálnom vývoji našich projektov a o výzvach pri demontáži technologickej časti elektrární.
2) Ako postupuje vyraďovanie nemeckých elektrární s reaktormi VVER z prevádzky? Aká stratégia je uplatňovaná?
Väčšinou už bola dokončená demontáž jednotlivých komponentov jadrového ostrova a zariadenie bolo vyvezené z pôvodných priestorov. Došlo aj k oneskoreniam, ktoré spôsobila zmena stratégie. Pôvodne sa plánovalo nechať budovy tak, ako sú už nejakých 40 – 50 rokov, pretože potom bude jednoduchšie zbúrať betónové stavby. Avšak kvôli súčasnému politickému prostrediu, ktoré panuje v Nemecku, došlo k zmene a teraz sa uplatňuje stratégia bezprostredného vyraďovania. Prebieha meranie kontaminácie vnútorných priestorov budov, potom budú dekontaminované a znovu premerané, či nezostali nejaké kontaminované miesta. Potom bude možné budovy uvoľniť na likvidáciu klasickými spôsobmi. Očakáva sa, že v druhej polovici 20. rokov budú všetky tieto práce dokončené a lokalita bude typu greenfield alebo brownfield – to znamená, že časť budov bude pripravená na konvenčné priemyselné využitie.
3) Aká je stratégia na demontáž reaktorov a parogenerátorov a ich prípravu na bezpečné uloženie?
V prípade týchto rozmerných a ťažkých komponentov, ktoré vážia cez 300 ton, sa používajú dve stratégie. Parogenerátory sa vyvezú z pôvodnej budovy a oddelia sa kontaminované časti na ďalšie spracovanie ako rádioaktívny odpad. Po premeraní môžu byť neaktívne časti rozrezané na kusy a uvoľnené na použitie v klasickom priemysle, napríklad roztavené na výrobu novej oceli. Reaktorové nádoby a ich vnútorné komponenty sú aktívne celé, takže sú rozrezané na menšie kusy, ktoré sa zmestia do kontajnerov licencovaných pre skladovanie v úložisku Konrad. Jedná sa o tak trochu opačný prístup než ten, ktorý používajú Američania. Tí rozrežú komponenty na veľké časti a okolo nich navrhnú kontajner pre skladovanie. Dá sa očakávať, že merná aktivita obalových súborov s aktivovanými časťami parogenerátorov a reaktorov bude v rozsahu, ktorý umožní, aby boli uložené do úložiska Konrad určeného pro stredne aktívny odpad, ktoré vyžarujú zanedbateľné množstvo tepla, a nie do hlbinného úložiska vysoko aktívneho odpadu.
4) Reaktory a parogenerátory sú veľmi rozmerné, majú hrubú stenu a sú aktívne. Čím je špecifické ich rezanie na časti?
Existuje mnoho technológií na rezanie oceľových komponentov a pre každý prípad je vhodná iná. Niekedy možno rezať pod vodou, takže kontaminované čiastočky zostávajú vo vode a nemôžu unikať do životného prostredia, ale musíte potom čistiť použitú vodu. Inokedy je možné použiť špeciálny ventilační systém s filtrami na zachytenie týchto častíc a rezať na vzduchu. V niektorých prípadoch klient a dozorný orgán povolí použitie tepelnej technológie rezania a inokedy možno použiť len mechanické náradie. Napríklad v Španielsku sme sa podieľali na projekte, kedy nám nepovolili tepelné rezanie, pretože sa obávali úniku radiácie formou aerosólov. Každá technológia má svoje výhody a nevýhody a neexistuje univerzálne použiteľná metóda.
Celý článek si můžete přečíst zde.
