Pondělí, Říjen 23

vedanadosah.cvtisr.sk: Je jadrová energetika nebezpečná?

Na festivalu vědeckých filmů na Slovensku se třetí den rozběhla diskuse o bezpečnosti různých zdrojů energie. Diskuse se zúčastnili Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jaderného a fyzikálního inženýrství na FEI STU v Bratislavě, profesor. Ing. Ľubomír Šooša, PhD., ředitel Ústavu výrobních systémů, environmentální techniky a managementu kvality na Strojní fakultě STU v Bratislavě a RNDr. Pavel Faška, PhD. ze Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislavě. Promítané filmy se týkaly zejména ekologické energetiky, koncepce větrných elektráren a jejich vliv na krajinu kolem nich, dále pak na největší problémy při výstavbě jaderných elektráren. V následujících odstavcích si můžete přečíst některé útržky z diskuse, celý článek najdete zde.

zleva: moderátor; prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.; RNDr. Pavol Faško, PhD.; prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. (zdroj: http://vedanadosah.cvtisr.sk)

Spomenutá bola okrem iného koncepcia veternej energetiky v susednom Rakúsku. RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave uviedol, že v Rakúsku je spoločnosť trošku inak nastavená a takisto aj podpora obnoviteľných zdrojov je iná ako u nás. „U nás ľudia po tých skúsenostiach, čo videli v Rakúsku negatívne reagovali, keď si predstavili, že napríklad aj u nás za hranicami by mohol byť taký les veterných elektrární, čo na niekoho pôsobí tak negatívne. Aj keď zase výhody týchto energií by sa dali diskutovať, ale spoločenský pohľad nebol až taký pozitívny, aby sa tieto elektrárne stavali u nás v takom veľkom rozsahu ako v Rakúsku.“

Podľa prof. Ing. Vladimíra Slugeňa, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave je na zváženie, prečo je to práve na hraniciach so Slovenskom. Prečo nenašli niekde vo vnútri Rakúska nejakú lokalitu s týmito veternými elektrárňami, pýtal sa. „Všetko to vytesnili úplne na hraniciach pri diaľnici k Maďarsku, Slovensku. Tak asi si odpoviete sami.“

Následne zaznela divácka otázka, či nie je aj jadrová energia kvôli vysokej cene uránu, plutónia a technológií takisto finančne nákladná. Slovo si zobral prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. a uviedol, že cena uránu je nižšia ako pred štyridsiatimi rokmi. „Cena uránu v roku 2006 stúpla, potom klesla a dnes je, poviem, 20 dolárov za libru tzv. žltého koláča. To znamená pol kila stojí 20 dolárov, čiže to je naozaj lacné. Palivové náklady v jadrovej elektrárni predstavujú v súčasnosti aj so zadnou časťou, aj s likvidáciou a prepracovaním toho paliva asi 6 %. Keď máte plynovú elektráreň, tak za ten plyn platíte 70 – 80 % ceny. Čiže ten podiel za palivo v jadrovej elektrárni je desaťnásobne nižší ako v plynových alebo možno naftových elektrárňach.“   

Odborník pokračoval, že, samozrejme, jadrová elektráreň je drahá. „Keď máte postaviť jadrovú elektráreň, tak si pripravte v peňaženke nejakých 10 miliárd. Neviem ako vy, ja na to možno mám…, ale nie každý. Problém však je úplne inde. Tá výstavba trvá dlhé roky. Najkratší čas, v Číne to postavia za 5 rokov. Ale aj Francúzi stavajú 10 rokov, aj vo Fínsku je to už 12 rokov, aj Mochovce sa stavali 25 rokov. Prečo? Pretože stále sa niečo mení, sprísňuje, legislatíva, protesty verejnosti, komunity sa búria, rôzne organizácie sa cítia dotknuté a píšu sťažnosti… Na adekvátnu komunikáciu potrebujete dodržiavať zákonné lehoty (cca 3 mesiace), kým príde odpoveď, či reakcia na odpoveď a všetky tieto vyjadrenia, či povolenia naraz trvajú nekonečne. Aj toto predražuje a znemožňuje výrobu jadrovej energetiky.“

Diskuse s Dr. Dušanom Chorvátom (zdroj: http://fvf.cvtisr.sk)

Ďalej uviedol, že keď bol v Číne, išli po diaľnici rýchlosťou 10km/h. „Taký smog, že sa nedalo existovať, cyklisti s respirátormi. Tam, keď sa niečo so spaľovaním uhlia nespraví, tak tá spoločnosť zahynie, lebo tam je milión bronchitíd, ochorení, proste státisíce Číňanov zomiera. Nie na ožiarenie, na to, že sa nadýchajú CO2 alebo v podstate z nečisteného prostredia. A buď postavia jadrové elektrárne a Číňania majú tento rok vo výstavbe 27 – do roku 2030 chcú postaviť 130 blokov – alebo zahynú, tam nie je nejaká iná voľba. Európa sa má dnes fajn. Napriek tomu pracuje na svojom sebazničení. Európa nevyrába, všetku výrobu posúva na východ alebo až do Ázie. No a keď nevyrábate, musíte sa aspoň tváriť, že riešite energetický problém. Európa má už dlhoročne prebytok energie, pretože stále viac a viac klesá výroba. Až klesne tak, že Európa si všetko bude musieť kúpiť z Ázie, budeme sa možno musieť naučiť znova robiť.“

Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. pripomenul, že obnoviteľné zdroje sú u nás zatiaľ iba doplnkovým zdrojom energie a bez atómovej energie to u nás určite nepôjde, ale s doplnkovými zdrojmi.  „Vodnú energiu alebo kapacitu vodnej energie, je to hlavne Váh, máme prakticky vyčerpanú. Tam už nie je možné v rámci vážskej kaskády budovať ďalšie väčšie prietokové elektrárne, aj keď je to najčistejšia energia…“

RNDr. Pavol Faško, PhD. pripomenul súvislosť s bezpečnostnými opatreniami pri stavbe elektrární, že takisto vplývajú na to, že proces výstavby je taký dlhý. „Konkrétne my sme sa napríklad stretli pri stavbe Mochoviec s požiadavkami, aby sme im poskytli podkladové údaje o intenzite dažďa s pravdepodobnosťou výskytu raz za 1 000 rokov. Keď si vezmeme, že v našom priestore sú najdlhšie rady meteorologických meraní 200, možno 300 ročné, tak praktický pohľad od nás bol taký, že nie sme schopní z našich meteorologických meraní až takto detailne tieto podklady poskytovať.“ Ešte povedal pre tých ľudí, ktorí majú obavy z toho, aké dôsledky môže mať existencia jadrových elektrární, snaha o bezpečnosť je. A dá sa podľa neho povedať, niekedy až prehnane veľká. „Dbajú na to ľudia, ktorí sa podieľajú pri projekcii týchto elektrární, aby boli bezpečnostné opatrenia dodržané.“ 

Celý článek najdete zde.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *