Čtvrtek, Duben 27

Konstantin E. Jacoby: Víťaz Temelína bude víťazom východoeurópskeho trhu

Konstantin E. Jakoby
Konstantin E. Jakoby

Výsledky tendru na dostavbu Temelína netrpělivě očekávají nejen čeští odborníci a veřejnost, ale i naši sousedé. Například budoucnost slovenské energetiky může stavitel nových bloků velmi ovlivnit. Přinášíme vám tedy část rozhovoru s odborníkem na jaderné technologie a někdejším spolupracovníkem společnosti AREVA, který uvedl slovenský server Energia.sk.

 

S Konstantinom Jacobym, niekdajším spolupracovníkom firmy AREVA, sa Michal Hudec (energy analytics) rozprával o aktuálnych otázkach z oblasti jadrovej energetiky, medzi nimi i o dostavbe Mochoviec, Temelína, ťažbe uránovej rudy na východe Slovenska, či o dôsledkoch Energiewende – rozhodnutia Nemecka zbaviť sa energie z jadra.

 

Na úvod: na slovenskom trhu podnikáte približne 12 mesiacov a vediete malú konzultačnú spoločnosť zameriavajúcu sa i na energetiku. Ako z podnikateľského hľadiska hodnotíte prvý rok na Slovensku?

Predovšetkým by som chcel povedať, že nie som na trhu úplne nový. Analyzujem ho od roku 2007. Môj vstup na Slovensko je spojený s rokom 1998 a multifunkčným simulátorom reaktoru VVER-440 v Trnave. Aktuálne presídlenie sa sem bolo pre mňa logickým dôsledkom predošlého pôsobenia v spoločnosti AREVA. Z môjho pohľadu to bol krok v správnom čase a nezávislý od Fukušimy; rozhodol som sa ešte pred touto tragédiou.

Trh ako taký je ovplyvnený medzinárodným prostredím a jeho vplyvmi. Jedným z nich je finančný kolaps z roku 2008 a následná hospodárska kríza, ktorá zasiahla Slovensko v roku 2011. Ďalším je nemecké rozhodnutie o zbavení sa energie z jadra. Tieto vplyvy pozorujem aj vo svojom podnikaní. Ďalej je dôležité, že Slovensko už viac nie je zdanlivo nízkonákladovou ekonomikou, z čoho by mohol „západ“ a časť Európskej únie ťažiť. Je dobré, že Slovensko má svoju vlastnú technickú expertízu.

Môj prvý rok v samostatnom podnikaní bol náročný, ako to už pri nových firmách býva. Nazývam ho „rokom nula“. Príjmy sú pomerne nízke, ale budúci vývoj sľubný.

Spomenuli ste, že rozhodnutie začať podnikať na Slovensku ste nespravili kvôli Fukušime. Prečo práve táto poznámka?

Bola to častá otázka na konferenciách a z radov mojich klientov a potenciálnych partnerov. Na Slovensko som prišiel v čase, kedy Nemecko zastavovalo prvé jadrové elektrárne. Je to však len otázka časovej zhody, nie odpoveď na otázku „prečo?“. Už dva alebo tri roky predtým som v AREVA navrhoval posilniť našu prítomnosť na tomto trhu, a nie sa iba zameriavať na časť I&C a elektrické systémy v projekte dokončenia jadrovej elektrárne v Mochovciach. Firme som navrhoval vytvorenie širšieho obchodného zastúpenia. Vzhľadom na to, že sa to nerealizovalo tak, ako som pokladal za nevyhnutné, rozhodol som sa ísť vlastnou cestou.

Môžete priblížiť, čo bolo náplňou vašej predošlej práce v AREVA?

V podstate som mal v AREVA dve hlavné úlohy, resp. oblasti pôsobnosti. Prvou bolo školiace centrum pre personál obsluhujúci elektrárne, ktoré fungovalo pod jadrovou divíziou, ale zameriavalo sa globálne na elektrárne ako také, vrátane fosílnych. To bolo v 90-tych rokoch, počas ktorých na nemeckom trhu dochádzalo k dramatickému poklesu činnosti školiaceho centra. Preto sme naše oddelenie v rámci prípravy na prichádzajúci útlm reštrukturalizovali. Reštrukturalizácia bola mojou prvou veľkou aktivitou, ktorej som venoval 7 rokov. Výsledkom bolo, že výsledok sme zvýšili z pôvodných mínus 30 % na plus 26 %. Potom, ako Francúzsko získalo väčšinu v jadrovej divízii firmy (v tom čase sa volala Framatome ANP), som sa stal zodpovedným človekom za marketing v Rusku, neskôr tiež v Českej republike a na Slovensku. Súčasne som realizoval projekty na Ukrajine.

Ako by ste ako odborník zhodnotili situáciu ohľadom dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach? Práce na 3. a 4. bloku už teraz meškajú. Na druhej strane, žiaden projekt výstavby jadrovej elektrárne na svete sa nedokončil v pôvodnom termíne…

Nepovedal by som, že v tomto prípade ide o typický príklad výstavby jadrovej elektrárne. Je to projekt, ktorý sa dokončieva. Dva bloky boli zakonzervované približne po dobu 20 rokov a teda i dokumentácia, ktorá sa pred 20 rokmi vytvorila, nedosahovala štandardy a kvalitu, aké sa vyžadujú dnes. Preto bolo možné očakávať i prekvapenia. To je jeden aspekt, druhým je proces dokončovania ako taký. V oblasti obstarávania sa zvolil prístup kladenia dôrazu na náklady, projekt sa spustil a konzorciá dodávateľov pre jadrový a konvenčný ostrov sa vytvárali v niekoľkých krokoch. Toto trvalo oveľa dlhšia ako sa očakávalo, a to je hlavným dôvodom pre meškanie. K meškaniu síce prispeli i technické problémy, nie však v rozsahu roka a pol.

Na základe vašich odborných skúseností, aký termín spustenia očakávate?

Nemám podrobné informácie, ale moje osobné očakávanie je 2014, pre štvrtý blok možno 2015.

Slovenská spoločnosť JAVYS a český koncern ČEZ vytvorili spoločnú firmu JESS. Jej cieľom je pripraviť projekt a neskôr i postaviť nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice. Čo si myslíte o vízii mať ďalšiu jadrovú elektráreň na malom slovenskom trhu?

Projekt v Jaslovských Bohuniciach je nevyhnutný.

Nevyhnutný?

Ak sa pozriete na predpovede energetickej spotreby, ktoré sa spomínajú v Stratégii energetickej bezpečnosti prijatej v roku 2008, Slovensko sa zmenilo z vývozcu elektriny na dovozcu. Dokonca aj keď vezmete do úvahy súčasný hospodársky útlm v Európe, na strane produkcie elektriny na Slovensku bude výpadok. Dva bloky (V1) sa zatvorili v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ, čo predstavuje stratu necelých tisíc megawattov elektrického inštalovaného výkonu. Existujúce bloky v Jaslovských Bohuniciach (V2) majú životnosť obmedzenú maximálne do roku 2030. Preto je potrebná aspoň kapacita, ktorá ich nahradí. V prípade Mochoviec 3 a 4 možno očakávať, že sa budú prevádzkovať približne 30 – 40 rokov a Mochovce 1 a 2 sú o 15 rokov staršie, takže majú pred sebou ešte 20 – 25 rokov. Je potrebný inštalovaný elektrický výkon, ktorý bude generovať základné pásmo, čo dokáže spoľahlivo jadro. Jadrová energia, na rozdiel od fosílnej, je veľmi nezávislá od vývoja ceny paliva. Elektrárne spaľujúce zemný plyn závisia od volatility cien paliva až na 95 %.

Celý rozhovor najdete zde.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *